martinam

Určite nie som jediná, čo nemá rada neporiadok, otravné a zbytočné otázky, či neschopnosť si po sebe upratať. Takíto ľudia tu boli, sú a nanešťastie aj budú. Presne takíto ľudia sú ešte nevyspelí a hlavne si myslia, že všetko bude za nich robiť mamička, či otecko donekonečna a ešte ďalej.

Aby som však neskákala, poďme po poriadku. Bývam na priváte, v ktorom nás býva 6. Chápem, že každý z nás je nejaký, no isté pravidlá by tu byť mali. Do nepríčetnosti ma dokáže vytočiť to, keď si niekto navarí a neuprace to po sebe. Keď si však chcem isť potom variť napr. ja, musím si najprv všetko upratať, lebo nie je kde a hlavne v čom si niečo variť. Ďalším príkladom sú vlasy. A to myslím vlasy úplne všade! Často sa pýtam, či je fakt také ťažké tie vlasy z kefy hodiť do koša. Aspoň tak to robí normálny človek. Iný človek, mamičkin miláčik, to hodí do umývadla, či na zem, veď OK, niekto to za mňa uprace. Doma si povie, že ten niekto je jeho maminka, ktorá ho tak vychovala, alebo nevychovala?

Ďalším z viacerých prípadov je opäť umývanie riadu. Veď načo by sa umýval riad poriadne a aj časť, ktorá možno nebola zašpinená? Načo by sa umýval aj spodok taniera? A tak to človek chytí a nadáva, že čo to bolo za neschopného človeka, čo to takto bez logiky dokázal urobiť.

Jednou z ďalších vecí, čo ma vie nahnevať, sú hlúpe a hlavne zbytočné otázky. Ako príklad môžem uviesť asi to, že si tak sedíme všetci v škole a píšeme test. Je tam jasne napísané, čo má človek urobiť a ako to má urobiť. Niekto sa však aj tak opýta, ako to má robiť. Asi si myslí, že ten profesor si robí v zadaniach z nás žarty. Ďalej na prednáške prednášajúci oznámi všetko, čo treba ku skúške, či na ďalšiu hodinu, ale tak prečo sa neopýtať, či to náhodou nie je inak? Prečo sa neopýtať na to, čo už bolo zodpovedané? Chápem, že opakovanie je matka múdrosti, ale tak niektorí ľudia tú múdrosť už aj tak nemajú šancu dobehnúť ani nabrať.

Posledná vec, čo ma vie rozhodiť je, keď mi niekto, kto ide na hodinu-dve do školy povie, že má toho veľa a že je unavený. Vytáča ma to preto, lebo sa snažím zapájať popri škole aj do činností, ktoré si potom dám do životopisu a bude sa mi to rátať ako prax. Robím to zadarmo, častokrát aj do neskorých večerných hodín, ale už teraz môžem povedať že mám trojročnú prax v odbore, ktorý študujem. To však nemôže povedať človek, ktorý popri škole nerobí nič pre to, aby sa niekde uchytil v tom, čo študuje. Tak potom nech sa tí všetci „neschopáci“ nečudujú, že sa nevedia po škole uplatniť, keď celých 5 rokov sedeli na zadku a sťažovali sa, že majú toho veľa, no v porovnaní s ľuďmi, ktorí pre ten úspech aj niečo urobili, to bolo mizerné číslo.